Blog Alexandra Reimana

Max tak upadol nielen do Tlčohubovej nemilosti, ale aj do Tlčohubovej klietky. Ten aj na svoje vlastné prekvapenie Maxa radšej nechal v klietke, ako keby mu mal dať dva týždne voľna a pritom stratiť dva týždne zárobku. Očakával totiž, že kocúra jeho revolta veľmi rýchlo prejde a uvedomí si, kto je jeho skutočný chlebodárca. To bolo totiž Tlčohubovým obľúbeným slovom, […]

Vzápätí to v Tlčohubovom dome vyzeralo ako v groteske. Max sa hravo vyhýbal všetkým pokusom o vlastné chytenie a Tlčohuba sa zasa úspešne vyhýbal všetkým pokusom o Maxove uväznenie. A ktovie, ako by to aj bolo dopadlo, keby sa neprihodila pre Maxa tragická vec. Ako totiž ustupoval pred Tlčohubom až k samotnej stene, chcel vyskočiť na stôl, aby mal z neho lepší výhľad na […]

„Pán Tlčohuba, mňáu,“ ozval sa Max síce trochu bojazlivo, ale predsa len s istou dávkou sebavedomia a nádeje, „môžem s vami chvíľu hovoriť?“ „No čo by si chcel, nevidíš, že mám prácu?“ mierne nevrlo hovorí Tlčohuba, zatiaľ čo sa na pohovke otočil od steny ku kocúrovi. „Áno, to vidím, nechcem vás vyrušovať, len vás chcem o niečo požiadať, mňáu,“ […]

A tak títo dvaja zvláštni partneri spolupracovali už celé dva roky. Max vytrvalo chodil po ceste tam a späť, tam a späť, tam a späť, čím plnil vlastne štyri úlohy: zabíjal čas, zarábal si na živobytie, ľuďom idúcim po ceste spôsoboval psychickú ujmu a pánovi Tlčohubovi prinášal nemalý zisk. Keď sme už pritom, obchody mu odo dňa spolupráce išli ako po masle. Stalo […]

Pre Maxa tento návrh, akokoľvek lákavý, znamenal pomerne obtiažnu vnútornú dilemu. Pokiaľ sa ho rozhodne prijať, v podstate sa vyberie na kariéru podvodníka, no ale pokiaľ odmietne, môže sa rozlúčiť s pravidelným jedlom a nocľahom, čo by s pomaly prichadzájúcou zimou mohlo znamenať celkom zaujímavý problém. Mňau mňau mňau, čo robiť? Jedlo, bývanie, podvod? Hlad, […]

„Hej, kocúrik, poďže sem, chcem sa ťa niečo spýtať,“ zakričal pán Tlčohuba na Maxa hlasom, ktorý sa síce snažil byť sladký, no mal skôr príchuť zhnitého banánu v plesnivej krupičnej kaši. Na Maxa však zapôsobil priam elektrizujúco, nikto ho totiž ešte nikdy nenazval kocúrikom. Aj keď mu niečo v pozadí našepkávalo, aby bol opatrný, Tlčohubovým slovám sa […]

Max bol úplne obyčajný kocúr. Vlastne, nie tak úplne. Bol to totiž čierny kocúr. Čierny ako uhoľ. Čierny ako noc. Čierny ako… Jednoducho čierny. Možno si poviete: no a čo? Mnoho vecí je predsa čiernych, je to len farba a nič viac a mali by ste pritom pravdu, pokiaľ by však nešlo o mačku. Čierny mačka je totiž v našich očiach niečo ako stelesnený horoskop plný […]