Max tak upadol nielen do Tlčohubovej nemilosti, ale aj do Tlčohubovej klietky. Ten aj na svoje vlastné prekvapenie Maxa radšej nechal v klietke, ako keby mu mal dať dva týždne voľna a pritom stratiť dva týždne zárobku. Očakával totiž, že kocúra jeho revolta veľmi rýchlo prejde a uvedomí si, kto je jeho skutočný chlebodárca. To bolo totiž Tlčohubovým obľúbeným slovom, hoci Maxovi a ani nikomu inému nikdy v živote žiadny chleba nedaroval. Vlastne nikdy nikomu nič nedaroval a hoci sa v prípade bežných ľudí používa ako fráza, v prípade Tlčohubu išlo priam až o životné krédo. Nebuďme však k nemu až príliš ostrí. Nemal práve najľahší život a to už od samého malička. Jeho otec bol totiž vyhlásený hrubián, kartár a známy vymetač barov, ktorý si svojho syna všímal len v dvoch prípadoch. Ten prvý bol, keď mu došlo pivo a hľadal niekoho, kto by mu ho zadovážil a akoby náhodou sa vždy našiel dobrovoľník, samozrejme v uvodzovkách, v osobe malého Tločohubu, a ten druhý… Vlastne žiadny druhý ani nebol. Tlčhuba však aspoň vždy hľadal záchranu u svojej matky, ktorú však nenachádzal, keďže jeho matka odišla veľmi skoro po jeho narodení. Nikdy tak nenašiel vzor, ani lásku, ani pochopenie, ktoré by molo byť vodítkom v správaní sa k iným ľuďom. Preto si všetky vzorce správania musel odvodiť od toho najväčšieho učiteľa, ktorým je sám život. Hneď, ako čo i len trochu podrástol, začal snívať o tom, ako zbohatne a odíde z domu. Naivný detský sen sa preňho onedlho stal priam životnom normou, ba čoskoro sa do svojho sna tak zaľúbil, že si ho zvolil ako svoje životné poslanie, ktorému podriadil všetko svoje konanie. Lenže naivita končí tam, kde sa začína podvádzanie, ktoré muselo nevyhnutne nastúpiť hneď po tom, ako Tlčohuba pochopil, že poctivou prácou nezbohatne. Tento fakt si definitívne overil jedným dňom namáhavej fyzickej práce na zemiakovom poli, kedy ho nútili celých osem hodín zohýbať sa nad plodinami, o ktorých sa s konkrétnosťou nedá ani len povedať, či ide o zeleninu, ovocie, hľuzu alebo len materiál na výrobu hranolkov a chipsov.