Čierna mačka nosí šťastie IV.

14. októbra 2015, alexanderreiman, Nezaradené

A tak títo dvaja zvláštni partneri spolupracovali už celé dva roky. Max vytrvalo chodil po ceste tam a späť, tam a späť, tam a späť, čím plnil vlastne štyri úlohy: zabíjal čas, zarábal si na živobytie, ľuďom idúcim po ceste spôsoboval psychickú ujmu a pánovi Tlčohubovi prinášal nemalý zisk. Keď sme už pritom, obchody mu odo dňa spolupráce išli ako po masle. Stalo sa totiž presne to, čo predpokladal: odporná čierna mačka prebehne pred človekom po ceste, ten sa naľaká, v šoku sa poobzerá okolo seba, či nezbadá aspoň kominára, ktorý by mu v súčinnosti s otočením gombíka zachránil kožu, no uvidí len obchod s naďaleko žiarivým a bezpochyby dômyselným nápisom „Šťastie zachraňujúce suveníry – ochránia (n)aj(mä) pred čiernou mačkou“ a danému chudákovi nič viac nie je treba. Rýchlo si v hlave spočíta, že kúpa prípadného suveníru bude zaiste niekoľkonásobne lacnejšia ako zdravotná či majetková újma spôsobená čiernou mačkou. Vbehne teda do obchodu, kde má v spoločnosti pánu Tlčohubu na výber z naozaj veľkého množstva suvenírov od obyčajnej zajačej labky cez neobyčajný elixír večného šťastia až po šťastie prinášajúcich švábov vycvičených na to, aby sa od každého nového majiteľa nebadane vrátili späť k tomu pôvodnému, čiže k pánovi Tlčohubovi. Treba povedať, že práve tieto nepríliš vzhľadovo príťažlivé zvieratká mali enormný úspech, keďže okrem návratu domov vedeli aj iné pozoruhodné kúsky, ako napríklad si zo všetkých kvietkov v krabici vybrať práve štvorlístok. Pravda, pán Tlčohuba im tak trochu pomohol, napokon, šváby predsa len nie sú práve najinteligentnejšie bytosti na svete – štvorlístok bol celý omočený v cukre a ten týmto chrobákom nesmierne chutí. Zazlievať mu to však vlastne ani nemôžeme, skôr by sme mali obdivovať jeho vynaliezavosť, ktorá, ako by sa mohlo zdať, vôbec nerešpektuje žiadne hranice. Lenže práve tie chcel objaviť náš Max. Bol už totiž unavený z večnej práce, do ktorej ho Tlčohuba neustále naháňal. Takmer nepretržite totiž musel chodiť po ulici a strašiť okoloidúcich. A úprimne povedané, po čase to by to prestalo baviť každého a ani čierna mačka nie je žiadnou výnimkou. Rozhodol sa teda, že pána Tlčohubu požiada o dovolenku.