Pre Maxa tento návrh, akokoľvek lákavý, znamenal pomerne obtiažnu vnútornú dilemu. Pokiaľ sa ho rozhodne prijať, v podstate sa vyberie na kariéru podvodníka, no ale pokiaľ odmietne, môže sa rozlúčiť s pravidelným jedlom a nocľahom, čo by s pomaly prichadzájúcou zimou mohlo znamenať celkom zaujímavý problém. Mňau mňau mňau, čo robiť? Jedlo, bývanie, podvod? Hlad, zima, čestnosť? Hlad, zima, čestnosť… Hlad, zima, čestnosť? Ó, veru nie, toto si Max teda naozaj nevyberie! Dobre on pozná ono čestné hladovanie počas krutých, mrazivých zím! To radšej bude podvádzať a klamať!
„Mňáu! Už som sa rozhodol! Beriem vašu ponuku!“ smelo vraví Max pánovi Tlčohubovi, ktorý trpezlivo vyčkával na kocúrove rozhodnutie.
„Výborne, výborne, milý môj!“ neskrýval svoju radosť Tlčohuba. „Vidím, že máš rozum a to je dobre. A vieš ty čo? Dnes už necháme obchod obchodom a pôjdeme osláviť naše partnerstvo, čo povieš?“ spýtal sa stále viac udiveného Maxa, no tentokrát na odpoveď nečakal a vykročil smerom k svojmu príbytku. Max sa k nemu takmer bez zaváhania pridal, čo bolo dobrým rozhodnutím, keďže u Tlčohubu dostal misku mlieka a teplý kútik pri peci, zatiaľ čo on sám si poriadne uhol z fľaše domácej pálenky, ktorú prednedávnom nemierne rafinovane so susedom vymenil za tabletky proti opilstvu. Takouto oslavou sa teda začala spolupráca kocúra Maxa a obchodníka pána Tlčohubu.